Luckynko

Keď zase pôjdeš lúkou, kam chodili sme spolu, a budeš hľadať môj psí úsmev, štekot, keď ti bude clivo na známych miestach, keď mimovoľne siahneš na pelech za mojou labkou a prázdnota ti naplní srdce smútkom, neplač, zavri oči, nadýchni sa a počúvaj moje psie kroky na dne svojho srdca. Neodišiel som, v tebe kráčam ďalej...

1.6.2011 sme museli nechať ísť nášho milovaného Luckynka. Tvoja choroba bola silnejšia ako ty a my všetci, ktorí sme sa veľmi snažili ťa z nej dostať. Lúčime sa s tebou a dávame ti týmto poslednú poctu. Ďakujeme ti za všetky chvíle, ktoré sme s tebou mali možnosť prežiť, Luckynko náš, nikdy na teba nezabudneme.

S láskou a úctou na teba budú vždy spomínať Lucka, Tana, Marta a Majka.

Spinkaj sladučko.